Výstava fotografií Romualdasa Pozerskisa spojená s multimediálnou prezentáciou
v spolupráci s Galériou umenia “Fojė” v Trakai
9. septembra 2019 o 16:30, Východoslovenská galéria
Baltická cesta bola pokojnou politickou demonštráciou, ktorá sa uskutočnila 23. augusta 1989. Takmer dva milióny ľudí vytvorili 600 km dlhú ľudskú reťaz naprieč pobaltskými krajinami, aby demonštrovali svoju jednotu v ich úsilí získať slobodu. V roku 1940 pobaltské štáty obsadil Sovietsky zväz. Okupácia bola výsledkom tajnej dohody Sovietskeho zväzu s nacistickým Nemeckom uzavretej 23. augusta 1940 v Moskve známej aj ako Molotov – Ribbentrop pakt (podľa priezvisk signatárov: minister zahraničných vecí Sovietskeho zväzu Vyacheslav Molotov a nemecký minister zahraničných vecí Joachim von Ribbentrop). Okupácia pokračovala aj po skončení vojny, ale ZSSR poprel existenciu Paktu a dôsledne tvrdil, že pobaltské štáty sa k Sovietskemu zväzu pripojili dobrovoľne.
23. augusta 1989, v deň 50. výročia Paktu Molotov – Ribbentrop, obyvatelia troch pobaltských štátov požadovali verejné uznanie tajných protokolov Paktu a obnovenie nezávislosti pobaltských štátov. V piatok 23. augusta 1989 sa približne dva milióny obyvateľov pobaltských štátov spojili do živej reťaze od Tallinu cez Rigu do Vilniusu. Pobaltskú cestu zorganizovali národné hnutia pobaltských štátov: estónsky Rahvarinne, Lotyšský ľudový front a litovský Sajūdis. Účastníci demonštrácie sa zhromaždili v mestách a dedinách, ale aj na menej obývaných miestach, aby reťaz spojili. Podľa tlačovej agentúry Reuters bolo v živej reťazi 700 000 ľudí v Estónsku, 500 000 v Lotyšsku a 1 000 000 v Litve. Naopak oficiálne údaje zo Sovietskeho zväzu, ktoré poskytla tlačová agentúra TASS, sa na demonštrácii zhromaždilo 300 000 ľudí z Estónska a 500 000 ľudí z Litvy. O účastníkoch z Lotyšska neboli zverejnené žiadne informácie. Presný počet účastníkov nie je možné určiť vzhľadom na rôzne informačné zdroje a rôzny počet účastníkov v mestách a vidieckych oblastiach. V Berlíne, Leningrade, Moskve, Melbourne, Štokholme, Tbilisi, Toronte a inde vo svete sa uskutočnili demonštrácie solidarity podporujúce baltickú cestu. Od pripojenia k ZSSR v roku 1940 boli obyvatelia pobaltských štátov nútení žiť v diktatúre komunistickej strany, ktorá obmedzovala slobodu myslenia a prejavu. V roku 1986 zaviedla Komunistická strana Sovietskeho zväzu tzv. Politiku otvorenosti vo vzťahu k otázkam ochrany životného prostredia a zločinom stalinizmu. Novovytvorené občianske organizácie začali otvorenejšie vyjadrovať svoje názory a nespokojnosť s vtedajšou situáciou. Najväčším úspechom protestnej kampane bolo zapojenie Sovietskeho zväzu do spoločného protestu obyvateľov pobaltských štátov a pripustenie všetkých minulých zločinov. ZSSR uznal existenciu paktu Molotov – Ribbentrop a vyhlásil ho za neplatný. Bol to jeden z najdôležitejších krokov k obnoveniu nezávislosti pobaltských štátov.
Umelecký fotograf Romualdas Pozerskis sa narodil v roku 1951 vo Vilniuse. V rokoch 1969 – 1975 študoval na Polytechnickom inštitúte v Kaunase (dnešná Technická univerzita v Kaunase). Od roku 1993 prednáša históriu a estetiku fotografie na katedre dejín umenia Univerzity Vytautasa Magnusa Univerzity. Od roku 2011 pôsobí ako profesor na filozofickej fakulte tejto univerzity. Od roku 1976 je členom Litovskej únie umeleckých fotografov. Získal množstvo ocenení – Litovská národná kultúrna a umelecká cena (1990), Rytiersky kríž rádu “Za zásluhy Litve” (2005), Zlatý kríž za zásluhy od prezidenta Poľska Lecha Kaczynskeho (2006), Balys Buračas – zlatá medaila pri príležitosti 40. výročia Litovskej asociácie fotografov (2009), Strieborná medaila za zásluhy Univerzity Vytautasa Magnusa (2012). Jeho diela sú súčasťou zbierok múzeí, galérií a súkromných zberateľov v Litve, ale aj v zahraničí – Centrum moderného umenia (Vilnius, Litva), Národná galéria umenia (Vilnius, Litva), Bibliotheque Nationale (Paríž, Francúzsko), Fínske múzeum fotografie (Helsinki, Fínsko), FIAP zbierka (Lozano, Švajčiarsko), Haus der Photo (Burghausen, Nemecko) Ackland Art Museum (New York City, USA) a ďalších.